Smrť domáceho maznáčika

Žiaľ, drobné domáce zvieratá vrátane psov, mačiek či vtáctva nie sú stavané na dlhovekosť. A aj napriek všemožnej starostlivosti vám jedného dňa váš maznáčik povie zbohom. Ako sa teda efektívne vyrovnať s úmrtím zvieracieho člena rodiny čo najskôr?

Prvá skúsenosť bolí najviac

Najviac bolí bezpochyby prvá skúsenosť s odchodom domáceho zvieratka. Či už ste mali psa alebo mačku, obaja sa v priemere dožívajú viac-menej pätnásť rokov. A to je doba, počas ktorej si na zvieratko nielen zvyknete, dokonca ho považujete za plnohodnotného člena rodiny, s ktorým ste si vytvorili puto, ktoré teraz veľmi bolí.

Žiaľ, nik z nás tu nebude naveky, preto je potrebné sa s tým čo najskôr vyrovnať a zmieriť. Môžete skúsiť niektorý z nasledujúcich krokov. Viem, bolesť to neodstráni, pomôže vám to však prežiť prvé, azda tie najhoršie chvíle bez milovaného maznáčika.

Požiadajte o pomoc a podporu

Nie je žiadnou novinkou, že ľudia častokrát vyhľadajú pomoc odborníka. Nie je na tom nič zlé, práve naopak! Správne nastavená terapia vám naozaj pomôže prísť na iné myšlienky a uľaviť si od prázdnoty, ktorú smrť zvieratka vytvorila.

Môžete skúsiť psychoterapiu – tu sa jedná výhradne o rozhovor, vďaka ktorému dokážete prekonať ťažké životné situácie a vrátiť sa čo možno najskôr do viac-menej bezstarostného života plného radosti a psychickej pohody.

Ďalšou možnosťou, avšak odporúča sa v horších prípadoch, kedy je bolesť zo straty naozaj neznesiteľná, a to až do takej miery, že vám bráni vykonávať bežné denné aktivity (depresia, výčitky), je pomoc psychiatra. Ten však zväčša v rámci liečebného postupu využíva silu liekov (psychofarmaká). Tie sa delia na krátkodobé (benzodiazepíny), ktoré sú návykové a zároveň nebezpečné, ak pracujete vo výškach či často šoférujete, a dlhodobé (SSRI), ktoré dokážu účinne bojovať proti nedostatku hormónov šťastia (sérotonín). Pričom nástup účinku u SSRI liekov prichádza neskôr, odporúča sa ich dlhodobé užívanie.

Výber je len na vás. V každom prípade sa poraďte so špecialistom o vhodnej liečbe, pretože na každého funguje niečo iné!

Zdravá náhrada

Ľudia, ktorí sú sami, často siahnu po náhrade – nový psík, mačička či iný domáci maznáčik. Naopak, ľudia v produktívnom veku sa po smrti zvieratka často snažia o nový prírastok vo forme bábätka.

Samozrejme, je najmenej zaobstarať si ďalšie zviera, no počítajte s tým, že o niekoľko rokov budete riešiť rovnakú, ba možno dvojnásobnú bolesť z jeho straty. Náhradný domáci maznáčik je preto len dočasná náplasť na ranu, ktorá bude neskôr omnoho väčšia.

Pamiatka

Vážte si každú chvíľu, ktorú s vaším zvieratkom môžete prežiť! Počas jeho naozaj krátkeho života nezabudnite zvieratko fotografovať a ukladať si tak cenné pamiatky.

Po smrti môžete využiť klasické pochovanie domáceho maznáčika – pozor, sú s tým späté isté obmedzenia (nemôžete kopať a pochovávať len tak)! Platí, že zviera musí byť pochované na oplotenom pozemku aspoň 5 metrov od obytnej stavby a minimálne 2 metre od susediaceho pozemku. Pozor si treba dávať aj na spodnú vodu tak, aby nedošlo k jej kontaminácii!

Ďalšou možnosťou, ktorá je na Slovensku veľmi obľúbená, je kremácia. Existujú spaľovne, ktoré ponúkajú spopolnenie vášho domáceho miláčika – popol môže byť následne uchovaný v urne alebo milom šperku, vďaka čomu tak budete môcť mať svojho zvieracieho parťáka vždy so sebou (ide tiež o formu terapie). Za malý poplatok môžete personál požiadať napríklad aj o odtlačok labky či dokonca obrad, čo je úžasný spôsob, ako sa so svojím maznáčikom rozlúčiť dôstojne a naposledy.